Systém hodnotenia  žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení žiakov v Základnej škole s materskou školou, Bernolákova 1.

 Systém hodnotenia  je rozdelený na časti:

A. Zásady hodnotenia

B.   vnutorny_system_hodnotenia_ISCED1_platny_od_sk._r._2022-2023.docx

      vnutorny_system_hodnotenia_ISCED_2_platny_od_sk._r._2022-2023.docx

C. Systém hodnotenia  prospechu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia –bez integrácie 

D. Systém hodnotenia prospechu  pre žiakov s integráciou

E. Systém hodnotenia správania žiakov

 

Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základných škôl č.22/2011 z 1.mája 2011

.

 

A. Zásady hodnotenia

1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.

 

2. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami.

 

3. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:
   1. priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
   2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

 

4. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovnovzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

 

5. Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

• výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
• požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
• učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

 

6. Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:
   1. komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti, 
   2. čitateľskej gramotnosti,
   3. jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch, d) digitálnych kompetencií,
   5. matematickej gramotnosti a prírodných vied,
   6. sociálnych kompetencií,
   7. multikultúrnych kompetencií,
   8. manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
   9. umeleckých a psychomotorických schopností,
   10. analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
   11. osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
   12. kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

Získavanie podkladov na hodnotenie

1. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
   1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
   2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
   3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
   4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
   5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
   6. rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.
2. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
3. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní. (4) Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

5. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
6. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.
7. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

- známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

- známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti.

  

C. Systém hodnotenia  prospechu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia –  

      bez integrácie

 

Dyslexia

 Žiaci s vývinovou poruchou dyslexia sú klasifikovaní s prihliadnutím na špecifickú poruchu.  Učitelia pri hodnotení postupujú podľa  Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga .

 Dysgrafia

Žiaci s vývinovou poruchou dysgrafia sú klasifikovaní s prihliadnutím na špecifickú poruchu. U žiakov sa nehodnotí úprava zošitov a rešpektuje sa ich individuálne pracovné tempo. Učitelia pri hodnotení postupujú podľa  Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl  a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga .

 Dysortografia

 Žiaci s vývinovou poruchou dysortografia sú klasifikovaní s prihliadnutím na špecifickú poruchu. 

Žiaci píšu doplňovacie diktáty. Učitelia pri hodnotení postupujú podľa  Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga .

 

Na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so ŠVVP v bežných základných školách majú právo aj žiaci, pri ktorých bolo poradenským zariadením navrhnuté postupovať podľa ich pokynov, pretože u nich bola diagnostikovaná niektorá z porúch učenia, ale stupeň ich zdravotného znevýhodnenia nevyžaduje postup vo výchove a vzdelávaní podľa IVVP. V praxi to znamená, že uvedení žiaci nie sú individuálne začlenení, nebolo potrebné im vypracovať IVVP.

 

D. Systém hodnotenia integrovaných žiakov

Pri hodnotení a klasifikácii žiaka so zdravotným znevýhodnením budeme dodržiavať ustanovenie § 55 ods. 4 školského zákona a príslušné pokyny na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov. Pri hodnotení týchto žiakov vychádzame aj z odporúčaní poradenského zariadenia a vzdelávacieho programu pre žiaka so zdravotným znevýhodnením.

 

 Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole

1. Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

2. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

 

3. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

 

4. U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

 

5. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

 

6. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

 

7. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

 

8. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

 

9. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

 

10. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

 

11. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

 

12. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

 

13. Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

 

14. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

 

15. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

16. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.

 

17. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

 

18. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

 

19. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

 

20. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

 

21. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

 

22. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

 

23. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

E. Systém hodnotenia  a klasifikácie  správania žiakov

 Správanie žiaka sa klasifikuje stupňami:

1- veľmi dobré

2 -uspokojivé

3-menej uspokojivé

 4- neuspokojivé

 

1.    Kritériom  na hodnotenie a klasifikáciu správania je dodržiavanie pravidiel správania (školského poriadku) a vnútorného poriadku školy počas klasifikačného obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.

2. Hodnotenie a klasifikáciu správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorý v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v triednom výkaze.
3. Hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špecifickými vývinovými chybami správania treba posudzovať s prihliadnutím na ich poškodenie v úzkej spolupráci so psychológom, odborným lekárom a zákonným zástupcom žiaka, žiakov hodnotíme známkou.
4. Správanie žiaka sa klasifikuje so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:

• Stupeň 1 (veľmi dobré) - Žiak uvedomene dodržiava školský poriadok a ustanovenia vnútorného poriadku školy. Ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.
• Stupeň 2 (uspokojivé) - Žiak sa závažnejšie previní alebo opakovane menej závažne previní,          neprispieva ku korektným vzťahom medzi spolužiakmi. Je prístupný výchovnému pôsobeniu          a usiluje sa svoje chyby napraviť.
• Stupeň 3 (menej uspokojivé) - Správanie žiaka v škole i mimo školy je v rozpore s pravidlami správania a ustanoveniami vnútorného poriadku školy. Aj po udelení pokarhania od riaditeľa školy sa dopúšťa ďalších previnení.
• Stupeň 4 (neuspokojivé) - Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a vnútorný poriadok školy. Zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných spolužiakov.